Recenze - eXperience 112 - nová krv pre adventúry

Určite si mnohí z vás pamätajú na dobu ako vyzerali kedysi dávno adventúry. Nemám teraz na mysli akčné hopsačky s riešením hádaniek ala Tomb Raider, ale klasiky založené na point & click systéme ako napríklad Broken Sword.

Že sú adventúry mŕtve? Omyl dámy a páni. Po boku Dreamfallu a Fahrenheitu hoci s odstupom času prichádza titul ktorý vám znovu dokáže že adventúra má stále čo ponúknuť. K prekvapeniu väčšiny sa o to nebude usilovať snahou zaviesť do hráča pocity nostalgie aby vypustil z úst: „Sakra, na tých starých hrách fakt niečo bude“, no skôr aby nové dielko okomentoval: „Tak toto je fakt niečo“. Či sa o to má zaslúžiť grafika? Pýtate sa možno. Odpoveď je: nie. Eso v rukáve eXperience 112 je niečo, čo chýba až na pár výnimiek väčšine hier ktoré v poslednej dobe vychádzajú. Možno už niektorí uhádli, že mierim k magickému slovíčku s názvom originalita.

A v čom spočíva inovácia u tohto titulu? Jednoducho povedané v dvoch zásadných veciach. Prvou je že hráč nehrá za žiadnu postavu ktorá by mohla predstavovať jeho virtuálny avatar ale sám za seba, a druhou že i keď hra má svoju hlavnú hrdinku, hráč ju neovláda. Teda aspoň nie priamo.. Možno to znie spočiatku dosť divne a niekoho napadne: „Bože zasa len ďalší interaktívny film“, opak je však pravdou.

Hráč prakticky takmer po celú dobu hry plní funkciu pozorovateľa a administrátora celej lode na ktorej sa dej odohráva. Po lodi sú rozmiestnené desiatky bezpečnostných kamier ktoré slúžia ako dostatočný pozorovací prvok. Hra však ani náhodou nie je iba hraným filmom, hlavnú hrdinku v podstate ovládate, ale nepriamo pomocou podnetov. Ako taký systém vyzerá a funguje? Ak hráč chce aby Lea (meno hlavnej postavy) niekam išla, rozsvieti v danej oblasti svetlo. Čo a kde treba spraviť alebo použiť hráča trápiť nemusí, Lea vie čo a ako, potrebuje iba, aby ju „neznámy za kamerou“ navigoval a otváral jej všetky zamknuté dvere na lodi, prípadne sa pomocou zoomu poobzeral kde sa nachádza prístupový kód a podobne. Keď už som spomenul zoom, postupom hry sa sprístupňujú nové a nové upgrady ktoré sú použiteľné na všetky kamery v lodi. Z celkového počtu šiestich vylepšení stojí za zmienku hlavne možnosť voľného pohybovania s kamerou kam hráč potrebuje v danom momente vidieť, spomínaný zoom slúžiaci na prehľadávanie prostredia a nočné videnie.

Ako asi môže vyzerať ovládací interface takejto „podivnosti“? Úplne bežne. Stretáva sa s ním veľké množstvo IT priateľskej populácie a to i práve teraz. Aby som neurazil užívateľov iných operačných systémov ako je Windows, tak interface vyzerá proste ako bežné grafické rozhranie akéhokoľvek moderného operačného systému, či už je to Linux, Windows alebo MacOS X. Princíp je založený na klasických oknách, ktoré môže hráč zmenšiť, zväčšiť, pretiahnuť tam alebo sem, dokonca je možné si zmeniť i pozadie na ploche.

Pre ovládanie svetiel, dverí, kamier a všetkého ďalšieho na lodi slúži prehľadná a praktická minimapa. Kliknutím na kameru v tej alebo tej oblasti sa otvorí nové okno. Maximálny možný počet súčasne otvorených okien s kamerou je 3. Viac ich však ani nebude treba, s každou novo otvorenou kamerou totižto ako sa dalo čakať razantne klesá počet vykreslených snímkov za sekundu. Hra je na GeForce 8800GT pekne plynulá, pri súčasne otvorených troch oknách sa ale fps prepadlo niekde k číslu 30 čo už je prakticky na hrane a na každej slabšej grafickej karte sa už hra nebude hýbať zrovna ideálne.

Grafika a celkové spracovanie je pritom na adventúru celkom dobré, ale ničím výnimočné. Prostredie je väčšinou chladné a kovové (aká iná by mohla byť stará loď zarastená burinou) a ničím sa hráča nepokúša okúzliť. Atmosféra je záhadná , chladná a mierne deprimujúca a skľúčená (klaustrofóbiou zasiahnutým hráčom by som túto hru neodporúčal). Atmosféru navyše umocňujú pohľady cez rôzne poškodené kamery s rozmazaným či trasúcim sa obrazom a farebnými filtrami. Motiváciu vpred vytvára pocit zodpovednosti za hlavnú postavu ktorá vám po zapnutí hry a nahratí posledného savu oznámi, že si za tie dni čo ste boli preč našla nejaké jedlo a je rada, že je hráč konečne späť. Pocit zodpovednosti by však mohol byť ešte oveľa lepší keby si autori dali viac práce s mimikou ktorou Lea disponuje. Jej mimické výrazy sú žiaľ veľmi obmedzené a strohé, naproti tomu pôsobí Alyx z Half-Life 2 ako živá osobnosť. Príbeh sa točí okolo straty pamäte a o postupnom odhaľovaní príbehu zo spomienok, genetické pokusy na rastlinách a podobne. Teda celkom bežné klišé.

Dĺžka hry je solídna a ak niekoho hra chytí tak verím tomu že ju i dohrá dokonca, eXperience 112 však nie je pre každého. Netradičný herný štýl kladie na konzervatívneho hráča požiadavky na aké nebol doteraz zvyknutý. Hlavnú postavu treba počúvať keď napríklad hláskuje prístupové heslo do jej profilu alebo iné informácie a neustále hráčovi hovorí čo musí spraviť. Verím tomu že bežného hráča to môže odradiť, bola by ale škoda keby takéto vydarené a originálne hry akou eXperience 112 je, skončili v priepasti neúspešných hier. A dokážem jej odpustiť i ten nie práve originálny príbeh, na adventúru pomerne nevídanú HW náročnosť alebo občasné technické problémy. eXperience 112 je originálny zážitok, pre jeho lepšie vychutnanie doporučujem väčší wide-LCD monitor, spravovanie okien je potom praktickejšie.

• 3.6/5 Hvězd.
• 1
• 2
• 3
• 4
• 5