Preview - Race Driver: GRID - dojmy z dema

Piatkové vydanie demo verzie titulu Race Driver: GRiD bolo zdržanlivé a nikto nebol ochotný čakať viac ako očakával. Keď sa vývojárom z Codemasters prekvapivo podarilo opraviť objavené chyby, dostali nečakanú zelenú a tak sa celý svet pustil do sťahovania 900MB súboru. Po jednoduchej päť minútovej inštalácií som sa nevedel dočkať kedy sa konečne dostanem na štartovaciu čiaru jedného z najočakávanejších závodných titulov roka.

Po spustení ma čakalo špeciálne logo tvorcov so skvelým nápadom a ... nič iné. Neprítomnosť ďalších otravných a ešte k tomu neprerušiteľných sekvencií mi ukrátilo cestu do veľmi jednoduchého procesu tvorby profilu kde som vyplnil meno, priezvisko a štátny pôvod. Hra mi ponúkla aj menné oslovenie David, ktoré ma neskôr sprevádzalo počas rôznych závodov. Profily sa neskôr našťastie dajú pohodlne meniť, tým pádom sa minimalizuje šanca akéhokoľvek omylného premazania pokročilého profilu novým experimentálnym apod. Táto možnosť chýba mnohým portom z konzol kde musíte používať jeden nemeniteľný profil. Nasledovala prehliadka krásne spracovaného 3D Menu v podobe vyhliadky z garáže štylizovanom podľa predchádzajúceho titulu Colin McRae: DiRT. V štandardnej podobe sa tam vyskytovali možnosti GRiD World, čo je obdoba Singleplayeru, Multiplayer a Options. Dynamický Interface sa opäť vydaril a tak sa prehliadka cez hlavné možnosti špecifikuje svojim vlastným kamerovým uhlom a prostredím.

Prv som nahliadol klasicky do nastavení Options kde sa nachádza položky Moje profily, Nastavenie riadenia, Nastavenie obrazovky, Nastavenie Grafiky a Nastavenie Zvuku. V druhej položke som narazil na možnosť vypnutia asistenčných pomocníkov počas ovládania vozidla, avšak nechal som ich radšej predvolene zapnutých. Pokoj som dal aj defaultne predvolenému ovládaniu a v nastaveniach obrazovky som nechal aktivované všetky prvky Interfacu. Neprekvapila ma ani pomerne rozsiahla možnosť nastavenia grafiky, tie som nastavil na úplný maximum a modlil sa, aby bol gameplay v hrateľnom framerate.

Demo ponúka na vyskúšanie 3 trate pre jedného hráča s AI protivníkmi a 2 trate v Multiplayerových závodoch. Na predprípravu som sa teda pustil na prvý, Európsky závod, kde som spolu so svojim nemeckým “méďa-bmw“ tímom navštívil španielsky okruh Jarama. Nasledovalo rozhodnutie nastavovania obtiažnosti. Môj prístup ma prinútil zvoliť možnosť Serious a možnosť Pro Mode ktorá mi zabráni reštartovať závod som nechal radšej vypnutý vrátane uzamknutia pohľadu v kokpite. Všetky faktory rázne zakročili do výšky mojej hodnoty získanej reputácie v prípade výhry. Drahý vstup do závodov v modernej Euro mene som si mohol vykompenzovať získaním pódiovej priečky čo mi aj v prvých sekundách po štatistikovom loadingu a neuveriteľným kamerovým úvodom pripomenul môj tímový asistent cez komunikačnú vysielačku. Na štarte som to najprv poriadne zahrial a následne sa pokúsil presekať sa cez súperov. Ovládanie sa mi zdalo pomerne jednoduché. Codemasters sa posnažil do GRiDu vložiť či už prvky arkády, tak aj simulácie aby nestratil svojich verných old-school fanúšikov a aby získal nových, ktorých zaujíma len čistá zábava a nie realistická jazda. To sa tvorcom podľa môjho názoru podarilo keďže sa ovládanie auta dá prepnúť na viac realistické pri vypnutí asistentov riadenia a fanúšikom arkády sa darí ovládať vozidlo aj na klávesnici. Úvodné oťukávačky v podobe niekoľkých mini-kolízií zapríčinenými chybami AI jazdcov som ešte prežil avšak čo nasledovalo ďalej ma prinútilo využiť jednu veľmi užitočnú vecičku a to možnosť návratu v čase prostredníctvom Flashbacku. Samotný moment druhej šance som si vybral cez Replay Screen a po niekoľkých vizuálnych prestrihov som mohol opäť pokračovať v plnej paráde a keď hovorím o paráde tak neklamem.

Najviac som zo všetkého obdivoval pohľad z jazdcových očí cez detailný kokpit kde bola jazda cítiť ako v žiadnej inej závodnej hre čo som doteraz hral. Nárazy, skoky a kolízie boli neuveriteľne reálne zobrazované rôznym pozičným trasením kamery a aj samotný pohľad na vašich predbiehajúcich sa rivalov naskakovala čoraz väčšia závodná atmosféra. Autá sú z pohľadu v kokpite poriadne veľké, reálne pohybujúce a poriadne nebezpečné čo vás viac vtiahne do pozície jazdcu. Ohromne dobrý sa mi pozdával aj deštrukčný a fyzikálny model, ten reaguje takmer na všetko čo ovplyvňuje vzhľad a výkon vozidla. Správanie ovládania sa rázne zmení pri poškodení pneumatík keď sa stane fuškou aj bežné rovné riadenie vpred z dôvodu automatického zatáčania do strán. Vtedy sa stáva problémom aj poriadne zvládnutie bežnej zatáčky, nevrav o kombinovanej. Deštrukcia a celkove nespojazdnenie vášho vozu sa podarí totiž aj pri miernom náraze do bočných zvodidiel, ktoré sa vyskytujú vo San Franciscom Muscle závode kde som sadol za Ford Mustang GT-R. Mestské uličky plné jačajúcich fanúšikov sú o niečo viac zábavné, či už vďaka hustejšiemu prostrediu tesnejších uličiek plnému budov alebo z dôvodu už spomínaných reagujúcich divákov. Tí vás v prípade kolízie v neďalekých metroch upozornia signalizovaním “hiíí“ a tak sa môžete na následný adrenalínový úhybný manéver lepšie pripraviť.

Počas závodu je potrebné poriadne sa sústrediť pretože stačí len jedna výprava do spomaľujúceho piesku či trávy a nestabilné hodiny sú na svete. Takisto si treba dávať pozor na pneumatikový mantinel ktorý sa vám stane osudným najmä v meste a často vás pošle do nižšej priečky. V meste sa aj niekoľko podarí dostať sa na strechu vozidla a v pasáži pri nestabilných skokoch sa dokonca stanete niekoľko krát svedkami kotrmelcujucej sa auto-hitparády. Môj boj s umelou inteligenciou končil vcelku úspešne, a to aj vďaka jej chybnému správaniu (konečne) a tak som sa pustil do “nechybných“ živých protivníkov.

Úvodnou bránou do multiplayerových miestnosti dema je vytvorenie online profilu. Ten je vstupenkou do online závodov kde sa môže stretnúť v tvári v tvár až 12 živý protivníci. Lobby je vcelku jednoduché. Najrýchlejšou možnosťou je rýchly vstup do ľubovoľne vybratého závodu, avšak ten sa mi zdal pomerne často chybový a nedostal ma nikam, naopak mi ponúkol vytvorenie vlastnej miestnosti. Hosť má na počiatku moc vybrať podujatie a natrvalo rozhodnúť či sa samotné závody budú značiť deštrukciou a v akom počte kôl podľa predvolených možností Short (2 kolá), Medium (5 kôl) a Long. Ostatní hráči už len vyhľadávajú servery podľa svojich špecificky vyžadovaných podmienok. Aj tu sa mi pár krát stalo, že mi nenašlo žiaden závod a pri opakovanom potvrdení po niekoľkých sekundách už áno (podobne aj pri rôznych kombináciach). Pri nastavovaní serveru mi pomerne chýbali ďalšie možnosti vrátanie nejakých trestov pre neslušných závodníkov... pýtate sa prečo?

Multiplayerové mestské závody sa totiž v maximalnom počte hráčov pre väčšinu živých závodníkov skončia predčasne hneď v prvej zatáčke, kde rozhoduje jedna deštrukčná kolízia o celom priebehu závodu. Totižto ak len jeden hráč slintajúci na prvú priečku spraví na štarte kolíziu, skončí to pre väčšinu veľmi nepekne čo im niekedy zabráni v ďalšom pokračovaní jazdy. Vtedy sa len pár vyvolených dostane cez finishovú čiaru. V online závodoch stojí každá malá chyba v priebehu prekonávania rôznych zatáčok poriadne draho, keďže stíhacie jazdy z očí do očí a agresívne oťukávačky sú na sekundovom poriadku najmä v prvých momentoch závodu. A čo vinníci? Tí žiaľ skončia bez akéhokoľvek výchovného trestu a jedinou možnosťou je už len kick z online lobby na ktorý je ťažké naškriabať ďalšie súhlasy nadpolovice jazdcov.

Na problém by ste narazili aj keby ste si v deme chceli zmerať jazdecký skill s priateľmi či známymi. Tá totiž neobsahuje súkromne miestnosti a ani systém pozývania priateľov (plná verzia bude) čo poriadne zavarí skamarátenej grupe ľudí túžiacich kamošsky si zazávodiť. V demo verzií si teda budete musieť vystačiť s hľadaním sa naslepo podľa daných podmienok serverov.

Posledný faktor dema mi celkom vyšťavil zvedavé oči. Áno, Race Driver: GRiD je ako som čakal grafickou delikatesou aj pre náročné oči ako mám ja. Samotné modely áut sú na jednotku a celý dojem vylepšujú odrazy nielen na kapotu a prepracovaná fyzika deštrukčného modelu. Nezabudnuteľný je pohľad z kokpitu, ktorý vám urobí výhľad na detailne prostredie trate vrátane 3D divákov, ktorí síce nemajú polygonov na rozdávanie, avšak sú pekným spestrením. Celý pohľad vylepšuje príjemný post-processing scény a rozmazávanie obrazovky, ktoré avšak nemusí sadnúť všetkým hráčom. Graficky je GRiD komplexne graficky veľmi detailne prepracovaný, a to najlepšie som ešte nespomenul. Dym, prach a particle efekty. Je až neuveriteľné ako častice fantasticky vyzerajú v pohybe a ako ovplyvňujú pohľad na vozovku. Neraz sa mi stalo, že dym z pneumatík hodinujúceho zúfalca mi nepekne znepríjemnil manévrovanie pomedzi zničených vozidiel, čo mi pripomenulo reálne udalosti z Formule 1. Tomu sa hovorí grafický prvok poriadne ovplyvňujúci hrateľnosť. Jediným nedostatkom je teda jeho bez reakčné správanie pri prechode, avšak to by už podľa všetkého vyžadovalo technológiu DirectX10, ktorá sa v GRiDe nevyskytuje. I napriek tomu prekonáva NFS ProStreet od EA (tiež nemal podporu DX10), ktorý mal na tieto efekty vlastný špeciálny tím a mňa osobne nejako extrémne neoslovili. Ďalším veľmi vydareným prvkom sú ešte viac graficky detailnejšie replaye počas ktorých môžete meniť pohľady a dokonca si vychutnať automatický cinematický strih plný neuveriteľných záberov. Na škodu je teda, že si tieto replaye nemôžete uložiť.

Optimalizácia je veľkou výhodou UGO Enginu, ktorý dokáže v maximálnom nastavení grafiky v rozlišení 1280x1024 - Ultra/High detaily, všetky efekty zapnuté, 16x vyhladzovanie v reálnom čase renderovať scénu v plynulom fraterate 30-45 snímkov za sekundu. Chvályhodná optimalizácia.

Ultimátne nastavenia teda zvládal stroj Intel Core 2 Duo E6750 2.66GHZ (pretakt na 3ghz), 2GB RAM (4GB vo Windows Vista), MSI GeForce 8800GTS 512 v operačnom systéme Windows XP úplne v pohode. Teoreticky by teda GRiD mohol spustiť majiteľ každého priemerného PC s grafickou kartou, ktorá podporuje vyžadovaný Shader Model 3. Požiadavky si môžete pozrieť tu...

Zhrniem to vo forme pár viet. Chýbajúce online funkcie (súkromné servery, systém priateľov apod.) sa podľa sľubov tvorcov objavia v plnej verzií. Race Driver: GRiD je v luxusnom grafickom kabáte najambicióznejšou arkádou roka s voliteľnými prvkami simulácie a strhujúcou návykovou hrateľnosťou. Odvážim sa teda povedať, že majitelia PC, XBOX360 a PlayStation 3 sa môžu už začiatkom júna dočkať skvelého závodného titulu, ak nie najlepšieho za toto storočie. Uvidíme ako tento titul splní očakávania v súvislosti s Career módom kde titul sľubuje možnosť vytvoriť a organizovať vlastný tím a viesť ho po svetových kontinentoch plných odlišných závodov.

Index očakávania: 90%

• 3.6/5 Hvězd.
• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Eragon (Erik) 2008-06-01 21:06:52

Mám plnou a je to vážně bomba, lepší závody nejsou!

human_fly 2008-05-14 17:36:14

demo ma uplne uchvatilo a chcem aby uz bola full verzia