Preview - Mirror´s Edge

Vždy je dobré, keď sa medzi mimoriadne nadupaný a obsiahly lineup hier, ktoré od jesene do jari nemilosrdne napádajú počítačové harddisky a mechaniky na konzolách, okrem pomaly každoročného rituálu v podobe Call of Duty a neviem-koľkého-pokračovania-neviem-ktorej-hry, objaví aj odhodlanosť zapracovať na novom koncepte v novej hre. Niežeby sa tu niekto sťažoval, veď najbližšie mesiace budú na v našom prípade FPS hry neskutočne bohaté – okrem spomenutého CoD sa môžeme tešiť na prequel Crysis Warhead, návrat B.J. Blazkowicza v novom Wolfensteine, strieľanie potvor v Resistance 2, či opätovné nazretie do Zóny v Clear Sky. Novým konceptom by však mal byť v tomto prípade Mirror’s Edge, FPS akcia s viditeľným inovátorským prístupom.

Štúdio DICE zodpovedné za to, že teraz toto preview píšem, sa v minulosti už popasovalo s mnohými pokračovaniami Battlefieldu. Úprimne povedané, nešlo v podstate o nič iné, ako o veľké zbrane a plné zásobníky. V ME hrá akcia až druhé husle, dôraz je kladený hlavne na prevedenie adrenalínového behu a tzv. freerunningu, ktorý sa bežne zvykne odohrávať z pohľadu hráča, do pohľadu prvého. Do pohľadu bežca, ktorý sa preháňa po bielych uliciach mesta a za chrbtom mu svištia guľky a hlučný motor helikoptéry.

Tým bežcom je hrdinka Faith, kuriér, ktorý spraví všetko preto, aby doručil citlivé informácie na ľubovoľné miesto tam, kam ich nedostanú moderné komunikácie. Tie sú totiž starostlivo prezerané a cenzurované totalitným režimom, ktorý vládne mestu s takmer nulovým percentom kriminality. Je preto pochopiteľné, že sa takéto doručovanie informácií nepáči miestnej bezpečnostnej zložke. Všetko sa skomplikuje, keď Faith zisťuje, že jej sestra záhadne zmizla a tak sa sama dostáva do nebezpečného víru udalostí v sterilne pôsobiacom policajnom štáte.

Ako som spomínal, akcia je tu na druhom mieste, teda aspoň tá, spôsobená strieľaním do živých organizmov. Cieľom je dobehnúť do cieľa v celku a pochopiteľne čo možno najrýchlejšie, tak aby polícia nebola príliš blízko za vašim zadkom, čisto z bezpečnostných dôvodov samozrejme. Faith si šikovne osvojila základné princípy parkouru a dokáže ich efektne využívať vo svoj prospech, čomu je prispôsobené aj ovládanie. Zatlačením ľavého analógu sa začne pomaly rozbiehať a naberať rýchlosť. Na preskakovanie, šplhanie, vybiehanie po stene a všeobecne na pohyb hore stačí jednoducho podržať tlačítko L1. L2 zase logicky použijeme na pohyb smerom dole, teda podšmykovanie rôznych trubiek a povedzme aj policajtov, taktiež slúži na spravenie salta na hrane budovy, čím sa značne zjemní dopad a nenaruší sa pritom vaša rýchlosť a plynulosť. Tým pádom neprídete o drahocenný čas, alebo o šancu rozkopať prenasledovateľom ksichty.

Ono by ste asi príliš neuspeli, keby ste sa na nich vrhli päsťami. Áno jasné, existuje aj také niečo ako zbraň, ktorú si môžete od padlých osvojiť, ale vedzte že tu platí isté pravidlo (nie sú to len zákony fyziky). Čím je zbraň väčšia, tým je ťažšie sa s ňou pohybovať a tým pádom aj skákať a ďalej unikať. Strelné zbrane by sa dali brať len ako taká dočasná pomôcka v stave núdze, podľa slov tvorcov ale vôbec nie je potrebné používať paľbu, celá hra sa dá prejsť bez jediného výstrelu. Faith v boji omnoho efektívnejšie používa svoje šikovné nohy a ruky, prípadne váhu svojho tela. Môžete sa rozhodnúť, prekĺznuť chlapíkovi popod nohy, pekne mu vykopnúť brokovnicu z ruky a streliť ho do chrbta, alebo sa vyhnúť súboju, spoľahnúť sa na plynulosť svojich pohybov a zmiznúť mu z pohľadu.

Možnú (nie však nevyhnutne najlepšiu) cestu vám vždy ukazujú predmety zafarbené do červena, jasne svietiace medzi vybielenými stenami mesta, ako napríklad trubky, bedne, či dvere, ktoré sa dajú vykopnúť. Ak sa vám podarí preraziť cestu k cieľu čo najplynulejšie a bez zbytočných zaváhaní, odmenou vám bude okrem doskočenia na miesta, kam sa by ste sa inak nedostali, aj tzv. Reaction Time – teda starý známy menom bullet time, ktorý spomaľuje čas a dáva vám dosť priestoru, aby ste sa rozhodli kam ďalej.

Najzákladnejším faktorom, tvoriacim gameplay je celkové vcítenie sa hráča do Faith a jej pohybu. Niečo, čo tu ešte pri FPS hre nebolo. Pri pohľade okolo neuvidíte len trčiaci guľomet, poprípade kus ruky, ale rovno celé telo tak, ako by ste ho videli vy sami. Pri rýchlom behu Faith hýbe rukami, pri sklze kanálom, alebo kopačke medzi oči zas môžete obdivovať prácu nôh. Pri salte sa napríklad otočí celá obrazovka o 360° - všetko podmienené reálnejšiemu zážitku. Aby ste z toho všetkého počas skoku do hlbších končín neovracali celú obrazovku, nemusíte so sebou ku hre ťahať celý kýbel. Tvorcovia po mesiacoch testovania šikovne umiestnili do stredu obrazovky bodku (fokálny bod), ktorá odbúrava akýkoľvek pocit nevoľnosti, veľmi podobný princíp používajú aj tanečníci pri piruetách. Okrem tohto vylepšováku hra neobsahuje ani náznak HUDu, napriek tomu sa v nej v pozmenenej forme objavuje ukazovateľ zdravia - okolité mesto postupne, ako vás zraňujú nadobúda čoraz červenejší odtieň.

Možno práve vďaka svojej reálnosti (a nereálnosti zároveň) je ME zaujímavým námetom, otázkou zostáva, ako sa podarí finálny produkt a či sa tvorcovia popasujú s hroziacim stereotypom. Faith totiž využíva väčšinou opakujúce sa pohyby a preskakovanie bielych priestorov môže začať liezť na nervy. Ak sa tento problém vyskytovať nebude, môžeme sa pravdepodobne tešiť na opätovné prechádzanie hry, vďaka viacerým spôsobom ako sa dostať k cieľu. Pridaný bude aj Time Trial a možno aj multiplayer, o ktorom toho zatiaľ veľmi známeho nie je. Mirror’s Edge vychádza na PS3, Xbox 360 a PC (na PS3 s exkluzívnym obsahom) pravdepodobne koncom tohto roka, alebo začiatkom toho budúceho.

• 3.6/5 Hvězd.
• 1
• 2
• 3
• 4
• 5